V detvianskej Materskej škole M. R. Štefánika vznikalo každý týždeň až 66 kilogramov odpadu z nedojedeného jedla. Dôvod bol jednoduchý — malé deti dôverovali len známym chutiam a nové jedlá odmietali. Škôlka sa však rozhodla tento stav zmeniť a systematickou prácou s deťmi, rodičmi aj jedálňou dosiahla výrazný úspech: potravinový odpad sa podarilo znížiť v priemere o 40 %.
Deti v predškolskom veku majú silné stravovacie návyky a prirodzene inklinujú k jedlám, ktoré poznajú z domu. Nové či neznáme chute v nich často vyvolávajú nedôveru. V Materskej škole M. R. Štefánika v Detve sa to prejavovalo tým, že z nedojedeného jedla vznikalo približne 66 kg odpadu týždenne.
Spočiatku panovala neistota, či je možné tento trend vôbec zmeniť. Škôlka si však dala ambiciózny cieľ – znížiť množstvo potravinového odpadu aspoň o 10 %.
Ako začali meniť stravovacie návyky detí
1. Spoločná príprava jedla
Učiteľky spolu s vedúcou jedálne pravidelne pripravovali s deťmi nátierky priamo v triedach. Deti videli, z akých surovín sa jedlo pripravuje, pomáhali s prípravou a najmä — mohli ihneď ochutnávať. Nátierky od pani kuchárok dostali na ochutnávku aj rodičia počas spoločných podujatí. Veľký ohlas mala aj informácia, že škôlka používa vajíčka z voľného výbehu.
2. Deň detí na tému potraviny
Deti si mohli vyskúšať:
-
ochutnávku byliniek, sirupov a rôznych orieškov,
-
rozlišovanie zdravých a nezdravých potravín,
-
zážitkové aktivity, vrátane symbolického „klietkového chovu“ na preliezačkách a následného „vypustenia“ do voľného výbehu.
3. Motivačný jedálny lístok
Vedúca jedálne pripravila jedálny lístok s obrázkovými označeniami (lienky, sovičky, žabky). Deti si jedlá rýchlejšie zapamätali a mali väčšiu chuť ochutnávať nové veci. Kuchyňa zároveň využíva suroviny od lokálnych producentov, čo rodičia oceňujú.
4. Priamy kontakt s deťmi pri jedle
Pri skúšaní nových jedál vedúca jedálne prichádzala medzi deti, aby videla, či im chutí. Učiteľky deti povzbudzovali, aby jedlo aspoň ochutnali, a nastavili jasné pravidlá: dupľu dostal len ten, kto zjedol aj polievku. Deti pravidlá prijali a rýchlo si ich osvojili.
5. Bez palmového oleja a s dôrazom na ovocie
Jedáleň nepoužíva produkty s palmovým olejom.
Kým kedysi deti nosili domov sladké keksíky, dnes majú každý deň nakrájané čerstvé ovocie.
Na karneval pripravujú pani kuchárky domáce tradičné šišky.
6. Prenášanie pozitívnych návykov domov
Deti doma rozprávajú o jedle, hrajú sa na kuchára či kuchárku a často pripravujú „menu“ aj so zeleninou na druhom tanieri. Zmeny v správaní si všimli aj rodičia a starí rodičia.
Výsledky: menej odpadu, viac ochoty ochutnávať
Po všetkých aktivitách sa množstvo potravinového odpadu znížilo o 23 až 65 %, v priemere o 40 %, podľa toho, aké jedlo sa varilo.
Tieto výsledky ukazujú, že aj veľmi malé deti dokážu meniť svoje stravovacie návyky, keď majú možnosť jedlo spoznávať, skúšať a zažívať ho pozitívne.
Projekt Mozaika zmeny sa realizuje v rámci programu Rebooting the food system, ktorý je financovaný Európskou Úniou. Vyjadrené názory a stanoviská sú však len názormi realizátorov projektu a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie. Európska únia za ne nemôže niesť zodpovednosť.
