Spojená škola Pohronská Polhora znížila potravinový odpad o 21 %.
Znížiť množstvo jedla, ktoré končí v odpade, nie je len o tom, aby si deti naložili na tanier menej. Je to o poznaní hodnoty jedla, o možnosti rozhodovať, o skúsenosti s jeho prípravou aj o tom, čo sa deje v školskej jedálni. Táto škola sa do znižovania potravinového odpadu pustila z viacerých strán – a postupne zapojila žiakov, učiteľov, kuchyňu, materskú školu aj rodičov.
Keď si jedálny lístok tvoria samotní žiaci
Raz za mesiac dostali žiaci príležitosť zostaviť týždenný jedálniček, podľa ktorého sa následne v školskej jedálni varí. Aby vedeli, čo všetko sa za jeho tvorbou skrýva, absolvovali najskôr menší kurz tvorby jedálneho lístka.
Žiaci 7. ročníka si pod vedením vedúcej školskej jedálne vyskúšali, ako sa jedálny lístok zostavuje v súlade s materiálno-spotrebnými normami. Zároveň mali možnosť nahliadnuť do práce vedúcej kuchyne a lepšie pochopiť, čo všetko musí jedáleň pri plánovaní jedál zohľadniť.
Do jedálne pribudol aj košík na ovocie, ktoré si niektorí žiaci nechcú vziať. Namiesto toho, aby skončilo v odpade, môže si ho vziať niekto iný. Jednoduché riešenie, vďaka ktorému sa ovocie spotrebuje.
Tanierik, ktorý pripomína, že jedlo sa nevyhadzuje
V rámci aktivít programu Zelená škola a programu Skutočne zdravá škola pribudli ďalšie opatrenia, tentoraz najmä pre mladších žiakov.
Jedným z nich je maskot školskej jedálne – veselý Tanierik. Sprevádzal deti na ich ceste k menšiemu plytvaniu a stal sa symbolom šetrenia jedlom.
Škola zaviedla aj Deň prázdneho taniera, a to nielen v škole, ale aj v materskej škole. Žiačky z Kolégia ho počas vyučovania predstavovali mladším spolužiakom a pomáhali im pochopiť, prečo má zmysel neplytvať tým, čo máme na tanieri.
Polievka cez školský dvor
Na jar 2026 sa školská jedáleň inšpirovala skúsenosťou ZŠ Hrnčiarska vo Zvolene, Zelenej školy, ktorá zaviedla desiatové polievky.
Aj táto škola ich začala ponúkať medzi prvými. A ukazuje sa, že práve toto opatrenie má u starších žiakov veľmi dobrú odozvu. Na polievku sú ochotní prejsť dokonca aj do druhej budovy cez školský dvor.
Aj takáto skúsenosť ukazuje, že pri znižovaní potravinového odpadu netreba vždy hľadať komplikované riešenia. Niekedy stačí vytvoriť spôsob, ako jedlo, ktoré by inak zostalo nevyužité, dostať k tým, ktorí oň majú záujem.
Dva roky váženia ukázali, že zmena je možná
Škola svoj pokrok nenechala iba na pocite. Každý mesiac pravidelne vážila zvyšky nezjedeného jedla.
Do monitoringu sa zapájali menší aj väčší žiaci – jedni vážili, ďalší údaje zapisovali a vyhodnocovali. Výsledky škola zverejňuje na svojej webovej stránke v grafoch od apríla 2024 do apríla 2026. A grafy ukazujú postupný pokles množstva potravinového odpadu.
Ako však takéto čísla vysvetliť aj tým najmenším?
Žiačky z Kolégia prišli s nápaditým riešením. Grafy premenili na zaváraninové poháre naplnené hlinou, v ktorých dieliky znázorňujú množstvo odpadu v jedálni v jednotlivých mesiacoch. Každý pohár predstavuje jeden mesiac a ôsmaci ich podľa údajov z grafov napĺňali na hodinách ekológie.
Vznikla tak jednoduchá, názorná a zároveň prenosná pomôcka. Žiačky s ňou mohli jednotlivým triedam ukázať, ako sa množstvo odpadu postupne znižovalo.

Jedlo ako príležitosť učiť sa
Potraviny sa však v tejto škole nestali témou iba v školskej jedálni. Objavili sa aj vo vyučovaní, na krúžkoch a v rovesníckom vzdelávaní.
Žiaci s pani učiteľkami Šušorovou a Horskou vytvorili mapu „Najväčší cestovateľ v školskej jedálni“, ktorá ukazovala, odkiaľ pochádza ovocie, zelenina a ďalšie suroviny používané pri varení.
Pod dohľadom pani učiteľky Kurajdovej prebiehalo aj rovesnícke vzdelávanie „Planéta v našich rukách“. Starší žiaci pripravovali pre mladších spolužiakov hravé aktivity o ceste banánu, Fairtrade či palmovom oleji.
A neostalo len pri rozprávaní.
Škola vysadila jedlé kríky a vytvorila ovocnú cestičku, zorganizovala burzu priesad a využíva aj funkčný školský vermikompostér.
Od kyslej kapusty po vianočné oplátky
Cenné sú aj aktivity, pri ktorých sa žiaci s potravinami stretávajú úplne prakticky – od ich pestovania až po prípravu a ochutnávanie.
V škole a na krúžkoch si vyskúšali pečenie oplátok, prípravu opekancov či rezancov pred Vianocami. Pripravovali a ochutnávali šaláty a svoje výtvory prinášali ochutnať aj ostatným.
Do života školy sa zapojili aj starí rodičia. Pri tradičnej regionálnej aktivite sa spolu s deťmi venovali kvaseniu kapusty.
Ani materská škola nezostala bokom. Pani učiteľky pripravili s deťmi množstvo edukačných aktivít a potraviny sa stali prirodzenou súčasťou učenia aj objavovania.
Počas Misijného bazáru zase pripravili ochutnávku nátierok pre rodičov detí z materskej školy.

Zmena, ktorá začína pri tanieri
Príbeh tejto školy ukazuje, že potravinový odpad sa nedá znížiť jedným opatrením. Funguje skôr kombinácia malých aj väčších krokov: dať deťom možnosť podieľať sa na tvorbe jedálneho lístka, sledovať množstvo odpadu, hľadať spôsoby, ako jedlo zachrániť, vzdelávať rovesníkov a zároveň si jedlo sami vypestovať, pripraviť a ochutnať.
Pretože keď deti vidia, koľko práce, surovín a energie sa za jedlom skrýva, prázdny tanier už nie je len výsledkom obednej prestávky. Stáva sa výsledkom učenia, spolupráce a zodpovednosti.
Projekt Mozaika zmeny sa realizuje v rámci programu Rebooting the food system, ktorý je financovaný Európskou Úniou. Vyjadrené názory a stanoviská sú však len názormi realizátorov projektu a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie. Európska únia za ne nemôže niesť zodpovednosť.