„Máme prísť všetci v zelených tričkách, aby sme si pripomenuli Zem.”
Veta, ktorá večer poteší každého rodiča. Už vyše 50 rokov si symbolicky pripomíname 22. apríl ako Deň Zeme.
Niekde sa dnes zbierajú smeti, inde sadia stromy. Kalendáre ornitológov, botanikov, pracovníkov národných parkov, múzeí aj úradov či lektorov envirovýchovy sú na apríl plné. Dnes sa oslavuje! Diskusie, premietania filmov, brigády, cyklojazdy, deň strávený vyučovaním vonku, experimentami aj hrami, stretnutia s influencerkami, ktoré vysvetľujú, že menej je viac v móde aj v byte, kreslenie zemegúľ… mediálna pozornosť a opakovanie viet: „Zem treba chrániť, máme len jednu planétu, musíme si prírodu vážiť, zmeniť svoje správanie.” Čísla ton odpadu, štatistiky vedomostí našich žiakov v porovnaní s inými krajinami…
Dôležité však je, čo budeme robiť 25. 4.
Na mnohých školách sa dnes učí o životnom prostredí. Rôzne. Niekde ako povinná jazda. Niekde z presvedčenia. Na časti z nich sa už aj triedi odpad. Chytili ste sa za hlavu? Áno, je to téma v roku 2024. Keď sa im podarí vybaviť na meste pristavenie kontajnera, presvedčiť pani upratovačky, kolegyne, kolegov a ukázať žiakom, že „triediť je normálne”. Statočné pani učiteľky sa nadrú, kým vysvetlia vedúcej jedálne, že je v rozpore učiť deti dopoludnia o probléme odpadov a na obed im dať krabičkové džúsiky či mliečka a že naozaj len triediť nestačí…
„My sme gymnázium, my nemôžeme učiť vonku,” býva opakovaná bariéra. Premýšľam, aký má význam vedieť latinsky množstvo stromov a ich fungovanie až na DNA a nevedieť pomenovať tie, ktoré rastú na školskom dvore. „Veď máte nový altánok, cez projekt ste si ho postavili s odôvodnením, aby ste mohli učiť o klimatickej zmene.” Príbeh, ktorý sa opakuje na mnohých školách. Presvedčenie, že na učenie vonku treba „ekoučebňu” = altánok (niekde už aj so zelenou strechou či zadržiavaním dažďovej vody), bylinkovú špirálu, pocitový chodník, školské arborétum. Zoženú sa peniaze, vybuduje sa… a na využívanie nie je čas či „nie sú ľudia”. Tak ako v mnohých oblastiach nás valcuje formalizmus.
Environmentálna výchova nie je len učivom. Okrem vedomostí a zručností má budovať postoje. Najdôležitejšie z nej sa deje denne. Denným chodom školy, denným správaním. A to je cesta. Robiť veci NAOZAJ. Začína odvahou a odhodlaním. Každá zmena začína v srdci a potom v hlave.
Hm. Keď už bol ten Deň Zeme – čo môžeme urobiť tu, teraz, hneď? Napríklad napíšme sms, mail, list či zavolajme pani učiteľke, pánovi učiteľovi či vychovávateľke, ktorá vedie naše dieťa/deti s láskou krok po kroku k praktickej envirovýchove. Dobije jej to baterky na ďalší rok. Do ďalšieho Dňa Zeme.
P.S.: Rada by som poďakovala všetkým materským základným, stredným aj špeciálnym školám, ktoré pracujú v programe Zelená škola, že sa snažia robiť denne to, čo učia.
Text: Zuzana Gallayová, manažérka programu Zelená škola
