“Aké benefity našej škole ponúkate? Čo z toho budeme mať?”
Logická otázka riaditeľky školy k fungovaniu programu Zelená škola.
Cítim sa chvíľu ako predajca v teleshopingu.
V mozgu prebieha expresný skríning odpovedí.
Nie vypočítavý. Úprimný.
V programe Zelená škola neponúkame peniaze.
Nestaviame ihriská z projektov, ktoré nik so školami nekonzultoval.
Nedávame veľkoplošné obrazovky na chodby škôl za “extravýhodný poplatok”.
V Zelenej škole vzdelávame učiteľky a učiteľov, žiačky, žiakov aj vedúce školských jedální.
V tíme k tomu máme vysoké školy, aj osvedčenie ministerstva, aj lektorské skúšky s pečiatkou, aj 20+ rokov skúseností…
Dávame školám maximálnu metodickú podporu. Sprevádzame školy ich postupnými premenami – ako učia, kde učia, ako funguje škola, spolupráca s rodičmi aj participácia detí.
Lektorujeme, konzultujeme.
Sme priateľkami na telefóne :O). Ak nevieme my, zistíme na úrade či pošleme kontakt na odborníkov z praxe.
Povzbudzujeme učiteľky/učiteľov do smelšej a partnerskej komunikácie so starostami/primátormi. Veď ak škola ušetrí 20 % vody, 25 % energie, stovky eur za čistiace prostriedky, mala by stáť za komunikáciu, rešpekt, podporu aj poďakovanie. Mala by byť prizvaná k plánovaniu projektov, ktoré ju výrazne ovplyvnia (napr. ako vyrúbanie ovocného sadu na úkor parkoviska). Zelené školy vzdelávajú nielen deti, ale aj ich rodičov, robia kus prospešnej roboty pre miestnu komunitu. Sú centrami inšpirácií.
Posmeľujeme ich k zdieľaniu príkladov z ich praxe. Sieťujeme.
Každá škola má vlastnú štartovaciu čiaru, svoje podmienky aj komunitu, v ktorej funguje.
Sme dlhodobý program, nie jednorazový projekt.
A viem, že zmeny sa robia krok po kroku, hoci by sme v dnešnej dobe a pri problémoch životného prostredia potrebovali bežecké nie chodecké tenisky.
Všetko, čo sa robí v programe Zelená škola je v osnovách:
- poznať na školskom dvore medovku či lipu,
- prepočítať množstvo zadržanej dažďovej vody z litrov na metre kubické,
- vypočítať, koľko financií sa nehodilo do koša spolu s nedojedeným jedlom,
- cesta výrobkov a ich vplyv na životné prostredie,
- komunikačné aj prezentačné zručnosti, kritické myslenie a práca s informáciami,
- preberanie zodpovednosti za miesto, kde žijeme…
Nie sme súťaž.
Škola získava za svoje posuny medzinárodný certifikát:
- ak učí inak – viac prakticky, viac vonku, viac prepojene so životom, interaktívnejšie,
- ak robí čo učí – lebo o životnom prostredí nestačí hovoriť, potrebujeme reálne znižovať spotrebu vody, energie, minimalizovať odpad, variť z regionálnych produktov, chodiť do školy viac peši a pod.
- ak zmeny robí participatívne – učiteľky a učitelia, žiactvo, školník, vedúca jedálne, upratovačky, rodičia.
Je to dostatočne motivujúci benefit?
Z úvah ma vytrhlo cinknutie doručeného e-mailu. Každoročná prosba od jedného zo samosprávnych krajov “pošlite zoznam škôl v našej zriaďovateľskej pôsobnosti, ktoré sú zapojené do programu Zelená škola pre účely vykazovania ministerstvu školstva do správy o environmentálnej výchove za náš kraj”.
Pošlem.
Podpora programu zo štátu 0 EUR.
Môj čas na prípravu a zasielanie podkladov sa do vykazovania neráta :O).
Do správ sa zvyčajne spisujú kilá projektov, tony aktivít.
Veľa slov.
V Zelenej škole však robíme zmeny, nielen aktivity.
Snažíme sa robiť veci naozaj.
Život je totiž príliš krátky na nezmyselnosti.
Poznámka: tento text nevytvorila umelá inteligencia :O).
Napísala: Zuzana Gallayová
