Dreviny do školskej záhrady

Najčastejšou témou, ktorú si vyberajú školy v programe Zelená škola je Zeleň a ochrana prírody. Veľa škôl si v tejto téme zriaďuje školské záhrady a skrášľuje svoje pozemky výsadbou drevín.

Ktoré dreviny sú vhodné do výsadieb na školské dvory? Na čo všetko brať ohľad a čo je potrebné pred sadením zvážiť?

Tieto 4 zásady vám pomôžu sa v téme lepšie zorientovať:

1. Ekologické nároky

Pri vhodnej výsadbe drevín je dôležité zvážiť ich nároky na vlhkosť, pôdu, živiny, potrebu svetla či tieňa, teplotu a počet zrážok, ktoré často súvisia s nadmorskou výškou. Napríklad pre jablone je najvhodnejšia nadmorská výška 300 – 600 metrov, no pre hrušku nadmorská výška do 350 metrov. Taktiež je dôležité zvážiť to, ako samotná drevina môže ovplyvniť podmienky v záhrade. Napríklad tuja, ktorá je obľúbená, no nepôvodná drevina a mení chemizmus pôdy, kde je zasadená. Degraduje pôdu a výrazne znevýhodňuje a vytláča iné dreviny, ktoré by po zasadení v blízkosti tuje mali problém s rastom. 

2. Rozmery, vzdialenosti a estetické hľadisko

Taktiež je potrebné sa zamyslieť nad potenciálnymi rozmermi dreviny a priestorom, ktorý máme k dispozícii. Okrem samotnej výšky, košatosti koruny či hĺbky a šírky koreňov je potrebné zvážiť aj to, v akej vzdialenosti sa nachádzajú inžinierske siete či samotná budova, pri ktorej by mala konkrétna drevina rásť. Rovnako dôležitá je aj vzdialenosť voči ostatným stromom v záhrade.

Predstavme si, akú plochu bude strom zaberať a do akej výšky narastie ako dospelý. Správnym plánovaným výsadby sa vyhneme skorým výrubom po narastení stromov z dôvodu narúšania budov, chodníkov, bežeckej dráhy na ihrisku a pod.

Ako jeden z najčastejších príkladov môžeme uviesť orech, ktorý je typický svojou potrebou veľkej plochy pre jeho rast. Nezanedbateľná je aj estetickú hodnota drevín. Stromy a kry menia svoju farebnosť a vyznenie v závislosti od ročného obdobia, niektoré z nich vás očaria krásnymi kvetmi na jar, iné zaujímavými plodmi v lete či na jeseň a ďalšie prefarbovaním listov ku koncu vegetačného obdobia. Riadiť sa môžeme farebnosťou dreva, kvetov, plodov či listov, textúrou listov a kôry či zaujímavosťou kvetov a plodov.

3. Invázne a nepôvodné druhy

Obľúbenou drevinou využívanou vo výsadbách je aj esteticky nápaditý sumach, najčastejšie sumach pálkový. Avšak patrí medzi invázne dreviny, čo v tomto prípade znamená, že rastie rýchlo a vďaka veľkému počtu výmladkov sa rýchlo šíri a „vytláča“ naše pôvodné dreviny zo svojich prirodzených stanovíšť a berie im priestor a živiny. Ďalšími inváznymi drevinami sú pajaseň žliazkatý, beztvarec krovitý, kustovnica cudzia a javorovec jaseňolistý. Častým druhom, patriacim medzi invázne je agát. Ak už máte tieto dreviny na školskom pozemku, ponechajte ich, ale nesaďte ďalšie. Dreviny zachytávajú prach, produkujú kyslík atď., ale pri nových výsadbách, voľme naše pôvodné druhy lesných či ovocných drevín (staré sorty)

A prečo radšej vysádzať lokálne druhy drevín než nepôvodné (introdukované) druhy? Pôvodné druhy sú veľmi dobre prispôsobené našim klimatickým podmienkam, nenáročné na pestovanie, lepšie odolávajú škodcom, chorobám, mrazom a nepriazniam počasia a sú našim kultúrnym dedičstvom. Zachovávajú tiež ráz a charakter našej krajiny.

4. Jedovaté druhy

Rozhodne je potrebné si dať pozor aj na jedovaté dreviny, špeciálne ak sa v záhrade pohybujú aj deti. Medzi najčastejšie jedovaté druhy patria tuje, tis, vtáčí zob, oleander či rododendrony. 

V prepracovanom atlase projektu SadOVO nájdete aj zoznam 50 starých odrôd jabloní a hrušiek s ich detailným popisom, aby ste si vedeli vybrať tie najvhodnejšie pre vás. Atlas starých odrôd jabloní a hrušiek

Zoznam vhodných drevín do výsadieb:

Vhodné kry do školskej záhrady: Drieň obyčajný (Cornus mas), Ríbezľa čierna (Ribes nigrum), Ríbezľa alpínska ( Ribes alpinum), Zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum), Zemolez čierny (Lonicera nigra), Rešetliak prečisťujúci (Rhamnus catharticus), Svíb krvavý (Swida sanguinea), Lieska obyčajná (Corylus avellana), Muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis)

Stromy do školskej záhrady: Jabloň planá (Malus sylvestris, Jabloň domáca (Malus domestica), Lipa malolistá (Tilia cordata), Mišpula obyčajná (Mespilus germanica), Moruša biela (Morus alba), Lieska turecká (Corylus colurna), Orech kráľovský (Juglans regia), Čremcha obyčajná (Padus avium), Slivka čerešňoplodá (Prunus cerasifera), Čerešňa vtáčia (Cerasus avium),Čerešňa krovitá (Cerasus fruticosa), Dula podlhovastá (Cydonia oblonga), Brestovec západný (Celtis occidentalis), Hruška obecná (Pyrus communis)

Dreviny do živých plotov: Ľubovník kalíškatý (Hypericum calycinum), Rešetliak prečisťujúci (Rhamnus catharticus), Zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum), Čremcha obyčajná (Padus avium), Vavrínovec lekársky (Laurocerasus officinalis), Muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis), Arónia čiernoplodá (Aronia melanocarpa), Skalník čiernoplodý (Cotoneaster melanocarpus)

 Ak si chcete založiť jedlý živý plot, vhodné dreviny sú tieto: Drieň obyčajný (Cornus mas), Ríbezľa čierna (Ribes nigrum), Dula podlhovastá (Cydonia oblonga), Arónia čiernoplodá (Aronia melanocarpa), Dulovec japonský (Chaenomeles japonica), Ruža vráskavá (Rosa rugosa), Lieska obyčajná (Corylus avellana), Muchovník lamarchov (Amelanchier lamarcki), Ríbezľa Jošta (Ribes nidigrolaria)

Na odclonenie priestoru alebo skrášlenie veľkých jednotvárnych stien sú vhodné popínavky: Zemolez kozí (Lonicera caprifolioum), Zemolez ovíjavý (Lonicera peryclymenum), Vinič hroznorodý (Vitis vinifera), Pavinič trojlaločný (Parthenocisus tricuspidata)

Za článok ďakujeme Dagmar Sedliakovej, študentke Fakulty ekológie a environmentalistiky na Technickej univerzite vo Zvolene. Odborné rady nám vďačne poskytol Ing. Dušan Daniš, PhD.