Staráme sa o „zelené zlato“ v záhrade

Kompostovanie je najúžasnejší proces rozkladu biologického materiálu zo záhrady a jeho premena na „zelené zlato“, široko zložkové hnojivo s najľahšie prístupnými živinami pre pestované rastliny.

Metóda kompostovania je pomerne jednoduchá, ovládajú ju žiaci základných aj materských škôl. Správne založený a priebežne ošetrovaný kompost poskytuje vhodné prostredie mikroorganizmom, hmyzu a dážďovkám, aby vypracovali z bioodpadu substrát s drobivou štruktúrou, tmavohnedej až čiernej farby, s vôňou lesnej pôdy.

Z času na čas sa však vyskytnú otázky: Ako predísť tomu, aby v komposte neboli "obávaní" návštevníci? Odpoveď je jednoduchá – stačí správne založiť kompost a správne sa oň starať.

Hady, slepúchy a jašterice

V komposte sa plazy budú vyhrievať iba vtedy, ak je materiál príliš suchý (má byť vlhký, nie však premočený) a kompostovisko je umiestnené na priamom slnku (má byť v tieni alebo aspoň v polotieni).

V komposte nachádzajú teplo a vlhko pre nakladenie vajíčok a vývoj nových jedincov. Ak sme vajíčka našli pri preosievaní , jemne ich vyberieme a uložíme do piesku, najlepšie do hlbšej misky a udržiavame piesok vlhký, nie premočený, a teplý (dáme na slnko). A s deťmi môžeme podľa sfarbenia vajíčok identifikovať druh a potom v priamom prenose sledovať ich vývoj a vyliahnutie.

Všetky hady a jašterice potrebujú , aby bol v záhrade pokoj, aby neboli nikým a ničím rušené. Ak je kompost na odľahlom mieste školského pozemku alebo v blízkosti lesa, budú ho tieto živočíchy vyhľadávať. Ak je kompost v blízkosti školskej kuchyne a denne aj niekoľkokrát je prisypávaný bioodpad, hadom ani jaštericiam sa tam nebude páčiť. V domácich kompostoviskách bývajú často vyrušované psom alebo mačkou, kačicami, ovcami a inými domácimi zvieratami.

POZOR! Vretenica (zmija) sa môže v kompostovisku vyskytnúť len ojedinele. Je veľmi plachá, reaguje na otrasy zeme pri krokoch prichádzajúceho. Zmija obýva územia v nadmorskej výške 600-2000 m n.m., najmä v dolinách s veľkým odstupom denných a nočných teplôt. Jednoznačne ju odlíšime od ostatných hadov trojuholníkovou hlavou a zvislými šošovkovitými zrenicami. Kľukatá čiara na chrbte nie je smerodajná, aj nejedovatá užovka môže mať sfarbenie čiary na chrbte podobné zmiji. Na obrázku je vretenica obyčajná (zdroj: www.kysuce.sk).

 

Hniezdo krta, piskora, potkana a myši

Potkany a myši vyhľadávajú na komposte potravu. Preto do kompostu nedávame zvyšky mäsa ani iných potravín, zvyšky vareného jedla, ani kosti, mlieko a pod.

Na rozdiel od hadov títo pre svoje hniezda potrebujú suché prostredie. Ak sa stane, že sa materiál na komposte presuší, stačí ho trocha premiešať a poliať. Presušeniu predídeme aj tým, že na kompostovú kopu vysadíme tekvice. Žiadny materiál už nepridávame a tekvice počas horúcich letných dní zalievame.

Piskor a krt vyhľadá kompost v poslednom štádiu rozkladu kompostovej hmoty – v čase, keď ho tam prilákajú dážďovky zvukmi, ktoré vydávajú pod zemou. Piskor aj krt nám urobia službu tým, že Kopu preryjú, prevzdušnia, preto ich odtiaľ nevyháňame.

Ak sme kompost nepreosiali na jeseň, urobme to veľmi zavčasu na jar. Mláďatá krta sa rodia v apríli a v máji a ak im vtedy rozhrnieme hniezdo, mladé krty uhynú (ZLE, lebo krt je v záhrade veľmi prospešný, živí sa larvami a hmyzom!).

Pri výskyte potkanov alebo myší je dobré kompost prekopať. Pohybom ľudí na kompostovisku a manipuláciou s kompostom sa myši a potkany vyplašia a odsťahujú, okrem toho sa vylepší kompostovací proces.

Slimáky a slizniaky

V komposte sú nápomocní, napomáhajú rozkladu tým, že požierajú rastlinné zvyšky a vylučujú natrávenú hmotu. Ak do kompostu pravidelne prikladáme listy šalátov, hlúbovín, šupky z ovocia, slimáky sa nerozlezú po záhrade, ale budú čakať, čo im donesieme. Vyliezajú večer a požerú všetko, čom sme im cez deň pripravili.

Ale pozor, slimáky nakladú vajíčka do vrchnej vrstvy – pod naposledy položenú kôpku buriny. Počkáme, kým tak urobia (2-5 dní), a trávu s vajíčkami otočíme na slnko, ktoré ich vysuší. Pred zimou kladú vajíčka do väčšej hĺbky, preto je vhodné koncom jesene kompost preosiať. Zhluky vajíčok tým rozrušíme a ony uschnú. Ak ešte kompost nie je dostatočne vyzretý, nepreosievame ho, iba ho prekopeme a ešte pridáme trocha pokosenej trávy. Zvýši sa teplota a vajíčka zničí.

Vínne mušky

Na rozmnožovanie potrebujú čerstvé zvyšky ovocia, teplo a uzavretý priestor bez prievanu. Rozmnožujú sa rýchlo (1-2 dni), najmä v uzavretých nádobách – vedierko a kompostér s vrchnákom. Ak máme väčšie množstvo ovocného odpadu, bude lepšie, ak ho premiešame s niečím suchým (lístie, seno, slama, piliny). Ešte lepšie urobíme, ak tieto zvyšky presypeme zeminou (z krtincov a opustených mravenísk) alebo zapracujeme do hĺbky 10-20 cm do kompostu. Ak je odpadu málo a kompost je previevaný prirodzeným prúdením vzduchu, šupy sa usušia rýchlejšie, ako sa mušky vyliahnu.

Semená burín

Existujú dva spôsoby, ako predísť zaburineniu záhonov po vyhnojení kompostom. Najjednoduchšie by bolo nedávať rozkvitnutú burinu do kompostu, lebo semená sa vytvoria aj tam. Lenže nie vždy stihneme burinu vytrhať pred kvitnutím. Druhý spôsob umožňuje zničiť semená priamo v komposte. Dosiahneme to tak, že dodržíme teplotu kompostovania aspoň 50⁰ C v prvých dňoch (správna štruktúra, vlhkosť). Semená vo vlhkom prostredí napučia a začnú klíčiť, pri vysokej teplote sa „uvaria“, resp. klíčny výhonok napadnú mikroorganizmy a rozložia ho.

Poďme sa pozrieť von, aké tajomstvá ukrýva ten „náš kompost“. Človek sa zvyčajne bojí toho, čo nepozná. Ale ja verím, že po prečítaní predchádzajúcich riadkov nebudeme mať fóbiu zo žiadnych živých organizmov, ktoré tam objavíme. Naopak, zaujme a poteší nás každý prejav života. Príroda je úžasná, čarovná, plná prekvapení a zázrakov. Kompost je jedným z nich.

Ako si založiť kompostovisko?

Pri zakladaní kompostoviska je vhodné dodržiavať tieto zásady:

- zabezpečte kontakt so zemou, umožníte tým prístup pôdnym organizmom (mikroorganizmom, dážďovkám), ktoré pomáhajú pri rozklade organického materiálu, a so vzduchom (kompost nedávajte do zeme),

- donášková vzdialenosť by nemala byť príliš veľká,

- umiestnite ho do polotieňa (pod stromy, k živému plotu), aby sa kompost nevysušoval,

- prikryte ho proti dažďu (strieškou, celtou),

- vytvorte dostatočný priestor na manipuláciu (drvenie, miešanie, preosievanie).

Do kompostu patria: zvyšky rastlín, burina, kvety a použitá zemina, rozdrvené konáre, piliny, hobliny, lístie, pokosená tráva, hnilé ovocie a zelenina, zemina, kuchynský odpad (zvyšky z kávy a čaju, vaječné škrupiny, šupky z ovocia a zeleniny), hnoj bylinožravých zvierat, trus a podstielka hydiny, slama, popol (obmedzené množstvo), novinový papier, kartón, vlasy, textil z prírodných materiálov, použité papierové vreckovky.

Do kompostu nepatria: lieky, kovy, plasty, textil z umelých vlákien, sklo, farby, staré oleje, batérie, nebezpečné látky, chemické prostriedky, obsah vrecka z vysávača, smeti zo zametania, varená strava, mäso a mliečne výrobky (lákajú hlodavce), trus mäsožravcov (mačky, psi, ošípané).

Problematické rastliny a buriny (pýr, žihľava, tŕnité konáriky, silná burina s vyzretými semenami) nedávame priamo do kompostu. Posekáme ich na kúsky, vložíme do nepriehľadného čierneho vreca, navlhčíme, vrece zviažeme a necháme 14 dní na slnku zapariť. Potom ho môžeme dať do kompostu. Podobne to môžeme vyriešiť tak, že všetko dáme do nádoby s vodou (do suda) a necháme min. na 14 dní skvasiť. Keď začne voda peniť, môžeme ho skompostovať. Vodu potom môžeme použiť na zálievku – obsahuje množstvo živín.

Pod pojmom kompostovanie rozumieme riadený mikrobiologický rozklad, výsledkom ktorého je materiál – kompost, plyny – CO2 a teplo. Vyzbieraný biologický odpad ukladáme do hroble (kompostovej kopy) tak, že na dno dáme hrubšie časti, aby sme zabezpečili nasávanie vzduchu a odtok prebytočnej vody. Aby kompostovanie prebiehalo rýchlejšie, väčšie kusy podrvíme alebo posekáme a miešame s jemnejším materiálom, tvrdý materiál miešame s mäkkým, suchý s mokrým, uhlíkaté látky s dusíkatými (drevo s trávou). Na začiatku rozkladu pôsobia na bioodpad mikroorganizmy, ktoré na svoje rozmnožovanie potrebujú vodu a kyslík. Suchý materiál preto dovlhčíme, v horúcich dňoch môžeme kompost poliať. V suchom prostredí by sa rozmnožili nežiaduce plesne. Naopak, ak je materiál príliš mokrý, začne hniť a kompost zapácha. Tomu predídeme, ak kopu prehádžeme, prevzdušníme. Ukazovateľom správneho kompostovania je teplota, ktorá 2-3 dni po založení hroble vystúpi na 40-60°C a udrží sa niekoľko týždňov. Vysoká teplota ničí semená burín. Ak teplota klesne, je dobré kompost prekopať, prípadne poliať. V chladnejších mesiacoch hrobľu prikryjeme starým kobercom alebo celtou, podobne aj pri dlhotrvajúcich dažďoch, aby nedošlo k premáčaniu kompostu a následnému hnitiu a zápachu.

Materiál do kompostu nevrstvíme, ale premiešavame. Môžeme pridať zeminu (pôdu) – max. 10%, ktorá dodá mikroorganizmy, viaže vlhkosť a pomaly ju uvoľňuje do okolia, výrazne viaže prípadný zápach a napomáha vzniku zemito-hrudkovitej štruktúry. Počas celej doby kompostovania kontrolujeme optimálnu vlhkosť jednoduchým testom: premiešaný materiál stlačíme v dlani, medzi prstami by sa mali objaviť max. 2-3 kvapky vody. Keď ruku otvoríme, materiál by mal ostať stlačený. Správne založený kompost nezapácha.

Použitie kompostu

Vyzretý kompost je hnedej až tmavohnedej farby, má zemitú štruktúru, vonia ako humus, zadržiava vodu, prevzdušňuje pôdu, obsahuje výživné látky. Nenachádzajú sa v ňom žiadne živočíchy. Zrelosť najlepšie zistíme testom klíčivosti: plytkú misku naplníme preosiatym kompostom, vysejeme rýchlo klíčiace semená (žerucha, horčica), polejeme, prikryjeme sklom alebo fóliou. Ak po 3-4 dňoch semená vyklíčia, kompost  je zrelý. Sýtozelená farba lístkov svedčí o dobrej kvalite, zatiaľ čo žltá alebo hnedá o nedostatočne vyzretom, surovom komposte.

Čerstvý kompost obsahuje veľa aktívnych mikroorganizmov, ktoré zabezpečujú uvoľňovanie živín. Dá sa použiť ako nástielka, ktorá sa nezapracuje do pôdy. Zrelý kompost je výborným hnojivom, ktoré môžeme použiť pri zakladaní nových pestovateľských plôch, v záhrade na hnojenie zeleninových záhonov, ovocných stromov, okrasných rastlín. Na dostatočné zásobenie pôdy živinami postačí množstvo 2-3 litre kompostu na 1 m2, ktorý plytko zapracujeme do pôdy. Aplikovať ho môžeme kedykoľvek, najlepšie na jeseň alebo pri jarnej výsadbe.

Kompost v porovnaní s inými hnojivami (priemyselné hnojivá, maštaľný hnoj, močovina) obsahuje veľké množstvo výživných látok. Regeneruje pôdu, to znamená, že výrazne zlepšuje vlastnosti pôdy vyčerpanej dlhodobým používaním chemických postrekov a hnojív. Ak sa záhradka nachádza v oblasti, kde je pôda zamorená priemyselnými exhalátmi a ťažkými kovmi, pravidelným používaním kompostu dosiahneme, že väčšina škodlivín ostane v pôde a nedostane sa do rastlín, ktoré konzumujeme.

Autorka článku: Paulína Urdová, regionálna koordinátorka Košice

Fotografie: archív Zelenej školy, Katarína Cesnaková a www.kysuce.sk