Hlboké a plytké v ekológii

Od tohto čísla sa na stránkach Ďalekohľadu bude objavovať seriál s názvom „Úvahy o Zemi“ (pozn. administrátora: tento text bolo pôvodne zverejnený v časopise Ďalekohľad). Seriál článkov má za cieľ objavovať múdrosť, čerpať inšpiráciu aj polemizovať s významnými myšlienkovými prúdmi, ktoré sa venujú environmentálnej filozofii a etike. Prvým smerom, ktorý predstavujeme, je filozofia hlbokej ekológie, tak ako ju poníma Arne Naess a jeho žiaci.

Plytké je to, čo nejde do hĺbky. Je to kĺzanie sa po povrchu bez snahy ísť hlbšie. Nórsky filozof a logik Arne Naess označil pojmom „plytká ekológia“ také snahy, ktoré vidia riešenie environmentálnych problémov vo filtroch na komínoch, v katalyzátoroch na autách alebo v stavbe čističiek odpadových vôd. Sú to riešenia, kedy sa zaujímame o technológiu šetrnej výroby, ale nie o skutočné korene environmentálnej krízy. Ľudské postoje, hodnoty a konanie sa stávajú druhoradé. Plytká ekológia sa snaží vyriešiť rozpor medzi narastajúcou spotrebou ľudstva a ničením prírody dokonalejšou technológiou. Naess hovorí, že „vo vplyvných kruhoch priemyselných krajín panuje názor, že prekonanie ekologickej krízy je technický problém – zmien ekonomického systému a ľudského uvažovania vraj netreba. Tento prístup je jedným z pilierov plytkého ekologického hnutia“ /Naess, 1993/.

OMYLY PLYTKOSTI

Hlboká ekológia sa snaží dostať ku skutočným príčinám environmentálnej krízy. Tieto príčiny vidí v ľudských postojoch a hodnotách. Riešenie potom nehľadá vo vylepšovaní technológií, ale v radikálnej zmene postoja človeka k sebe samému, k prírode a k životu ako takému. Zástancovia plytkej ekológie, medzi ktorými sa hojne vyskytujú politici, úradníci ministerstiev a priemyselných kruhov, presviedčajú, že pokrok /čítaj spotreba/ je vo svojom jadre dobrý, len ešte musíme vylepšiť technológiu a viac investovať do odstraňovania škôd. Technický pokrok je nevyhnutný a daný. „Dnes lesy možno umierajú“, ironicky hovorí Naess na margo plytkej ekológie „ale my dokážeme nájsť alebo vypestovať nové druhy stromov, ktoré budú počas kyslých dažďov prospievať, prípadne sa naučíme celkom zaobísť bez stromov.“

Plytká ekológia sa snaží spraviť náš svet „zelenším“, ale zároveň nesiaha na naše pohodlie a životný štýl, založený na enormnej spotrebe energie a prírodných zdrojov. Zástancovia plytkej ekológie zabúdajú na to, že naša planéta je obmedzená. Nedá sa nafúknuť, nedá sa do nej napumpovať ďalšia ropa ani uhlie. Nedá sa sebalepšou technológiou zabrániť, aby pri spaľovaní fosílnych palív nevznikal CO2. Riešenia, ktoré ponúka plytká ekológia, sa podobajú liečeniu zlomenej nohy prikladaním obkladov. Obklady môžu uľahčiť bolesť, ale noha nám nezrastie. Musíme sa podrobiť ráznejšej liečbe, ktorá nám prinesie trvalú úľavu.

PRINCÍPY HLBOKEJ EKOLÓGIE

Hlboká ekológia, na rozdiel od plytkej, vidí korene problémov v ľudských postojoch a v ľudskom konaní. Ak bude chamtivosť a neustále zvyšovanie spotreby vydávané za novodobé cnosti, nepomôžu nám ani tie najzelenšie technológie. Zem je jednoducho konečná. Nekonečná chamtivosť a túžba vlastniť stále viac nejdú spolu so zachovaním života na našej Zemi. Korene súčasných environmentálnych problémov hľadá hlboká ekológia v nás samých – v ľudských hodnotách, postojoch a konaní. Zmena potom musí zákonite nastať predovšetkým na tejto úrovni.

Naess a Sessions počas táborenia v Death Valley v roku 1984 zhrnuli základné princípy hlbokej ekológie, ktoré sa vyvíjali viac ako pätnásť rokov. Medzi základné princípy hlbokej ekológie zaradili nasledovné:

  1. Ľudský i mimoľudský život sú hodnotami samy o sebe. Tieto hodnoty nezávisia od miery užitočnosti z hľadiska človeka.
  2. Rozmanitosť a bohatstvo foriem života prispieva k realizácii týchto hodnôt a samy o sebe tiež predstavujú hodnotu.
  3. Ľudia nemajú právo ničiť a obmedzovať túto rozmanitosť, okrem prípadov, keď musia zabezpečiť svoje životné potreby.
  4. Prospievanie ľudského života je nerozlučne späté so znížením počtu obyvateľov planéty.
  5. Súčasné zasahovanie človeka do prostredia je priveľké a situácia sa neustále výrazne zhoršuje.
  6. Preto sa musí zmeniť globálna politika, ktorá ovplyvňuje základné ekonomické, technické a ideologické oblasti.
  7. Zmena myslenia spočíva hlavne v tom, aby sme prestali bytostne lipnúť na stále vyššej materiálnej úrovni a nahradili ju vyššou kvalitou života.
  8. Tí, ktorí súhlasia s predchádzajúcimi princípmi, sú povinní snažiť sa ich začleniť do vlastného života a usilovať o nevyhnutné zmeny.

Naess a jeho stúpenci výrazne zastávajú rovnoprávnosť všetkých bytostí – ľudských aj mimoľudských. Znamená to, že odmietajú každú nadradenosť; ľudí nad zvieratami, bielych nad čiernymi, aj mužov nad ženami. Významné je taktiež ponímanie života ľudského aj mimoľudského, ako hodnoty samej o sebe. Strom nevidíme ako niečo, čo nám prinesie úžitok vo forme dreva, plodov alebo tieňa. Strom je strom a má hodnotu bez ohľadu na úžitok pre človeka. Človek vo filozofii hlbokej ekológie nie je jednoducho pupkom sveta.

VÝCHOVA, KTORÁ IDE DO HĹBKY

Keď Arne Naess navštívil pred dvomi rokmi Slovensko, v prednáškach aj rozhovoroch, veľmi zdôrazňoval význam výchovy. Environmentálnu výchovu považuje Naess za jeden z kľúčových nástrojov k zmene človeka. Tak ako ale existuje ekológia hlboká a plytká, môžeme uvažovať o environmentálnej výchove, ktorá ostáva na plytčine a tej, ktorá ide do hĺbok.

Sessions a Devall uvádzajú vo svojej knihe - Hlboká ekológia príklad plytkej výchovy, ktorý zažili na vlastnej koži ako študenti. Počas „Týždňa ochrany prírody“, ktorý sa konal na istej strednej škole, sa konali rôzne aktivity. „V pamäti mi ostali náučné filmy“, hovorí Devall „popisujúce vedecké metódy riadenia lesov, zamerané na trvalo udržateľné výnosy, velebiace prednosti obrovských priehrad s vodou padajúcou zo závratných výšok...“. Filmy, oslavujúce veľkosť a neomylnosť človeka, majú len pramálo spoločné s myšlienkami hlbokej ekológie.

Predstavitelia hlbokej ekológie vidia pestovanie environmentálneho vedomia u detí nasledovne: V prvom období života dieťaťa by mali deti väčšinu času tráviť v prirodzenej divokej krajine a rytmus ich bytia by malo určovať pozorovanie, dotýkanie sa a počúvanie. Deväť- až desať ročné deti sú už dosť vnímavé na to, aby boli zasvätené, prostredníctvom hier a priamych zážitkov, do tajov organickej celistvosti. V druhom období /adolescencia/ treba ponechať mladého človeka, aby pomocou rituálov vyjadril to, čo sa nazýva „karmou adoloscencie“. Tretie obdobie je štádiom narastania pocitu zodpovednosti, ochoty pomôcť príbuzným, priateľom a časom pochopenia životných potrieb mimoľudských druhov. Vo štvrtom období človek starne a odhaľuje zmysel vlastnej pominuteľnosti.

Z pohľadu hlbokej ekológie, dnešný výchovno-vzdelávacieho systém, ktorý pripravuje mladých ľudí na úspešnú kariéru v konzumnej spoločnosti, pôsobí zhubne na prírodu a životné prostredie. Zmena školského systému ale nespočíva v počte hodín environmentálnej výchovy. Učiteľ, ktorý chce ísť do hĺbky, si skôr kladie spolu s Aldo Leopoldom otázku: „Je skutočne pravda, že treba zväčšiť len rozsah výchovy? Nechýba niečo aj jej obsahu?“.

BOHATSTVO V SKROMNOSTI

Hlboká ekológia hľadá príčiny environmentálnych problémov na úrovni ľudských postojov a hodnôt. Na tejto úrovni hľadá aj riešenia. Naess, Devall, Sessions a ďalší vidia ako jedno z riešení dobrovoľnú skromnosť. Dobrovoľná skromnosť je slovami hlbokých ekológov „taký životný štýl, ktorý podporuje rozvíjanie osobnosti a sebauskutočnenie“. Dobrovoľná skromnosť nie je chudoba, ale vedomé, slobodné a radostné žitie neodvíjajúce sa od množstva vlastnených hmotných statkov. Ľudí nerobí šťastnými dostatok elektrickej energie, ale schopnosť prežívať plnohodnotný život.

Princípy hlbokej ekológie obsahujú myšlienku, že ľudia nemajú právo ničiť a obmedzovať prírodu s výnimkou zabezpečenia životných potrieb. Životné potreby je preto nutné odlíšiť od nárokov. Nároky sú podporované reklamou a spoločenským tlakom, pričom vedú k väčšej spotrebe s cieľom udržať ekonomický rast. Zjednodušene povedané, každodenná reklama nám presne ukazuje, čo životné potreby nie sú. K zamysleniu, či náš životný štýl je postavený na nárokoch alebo životných potrebách nám ponúkajú autori diela "Hlboká ekológia" nasledovné otázky:

Rozvíja to, čo kupujem alebo vlastním, tvorivú činorodosť, sebestačnosť a nezávislosť alebo naopak pasivitu a závislosť?

Uspokojuje môj spôsob spotreby základné životné požiadavky, alebo kupujem veľa zbytočných vecí?

Nakoľko je moja súčasná práca a štýl života ovplyvnený splácaním pôžičiek, hradením nákladov na údržbu a opravy a tým, čo odo mňa očakávajú druhí ľudia?

Uvedomujem si a beriem do úvahy vplyv mojej spotreby na Zem a život iných ľudí?

Na tieto otázky si musí zodpovedať každý sám. A ako hovoria hlbokí ekológovia, ak sa stotožňujeme s takýmito názormi, máme povinnosť podľa nich aj konať.

Literatúra:

Naess, A.: Ekologie, pospolitosť a životní styl. Tulčík : ABIES, 1993.

Devall, B., Sessions, G.: Hlboká ekológia. Tulčík: ABIES, 1997.

Seed, J., Macyová, J., Flemingová, P. a iní: Myslieť ako hora. Prešov, ABIES, 1993.